Pôvodne som mal písať text o vzťahu klient, architekt, krajinný architekt. O spolupráci a komunikácii v procese projektovania, následne realizovania súkromných a verejných stavieb spoločne s ich prostrediami. Pre lepšie priblíženie tejto témy som sa rozhodol najprv o stručnú charakteristiku profesie krajinného architekta v spoločnosti.
V súvislosti s vyššie uvedeným sa odvolám na amerického krajinného architekta Garrett Eckbo (1910 – 1996), ktorý to popísal v knihe Landscape for Living publikovanej v roku 1950.
obr. č. 1: Hartman garden, axonometrický pohľad na bazén a drobnú architektúru. Beverly Hills, 1946. (kolekcia dokumentov)
Kto sú krajinní architekti?
Každý, kto robí osobitné rozhodnutia o forme krajiny sa dá považovať za dizajnéra určitého druhu. Ľudia, ktorí sa venujú dizajnu a plánovaniu krajiny spadajú zhruba do troch skupín: amatéri, komerční “dizajnéri” a profesionáli.
Amatérski krajinári sú ľudia bez formálneho vzdelania, ktorí zvyčajne nedostávajú zaplatené za prácu, ktorú robia. Ľudia, ktorí pri práci s rozmnožovaním rastlín, produkcie a ochrany môžu vytvárať pomerne rozsiahle zmeny alebo úpravy v krajine. Krajinné vzory poľnohospodárskych činností, vyvíjajúce sa od generácie po generáciu, sú našim priamym a nepretržitým vyjadrením spoločných operácií človeka v prírode.
Medzi amatérov rovnako patria majitelia domov, ktorí si nemôžu dovoliť, alebo nemajú pocit, že potrebujú odbornú pomoc. Mnohokrát diletanti s prebytkom času, energie alebo aj ľudia menovaní do výkonných postavení ako správcovia verejnej zelene (pozn. autora: napr. zamestnanci odborov životného prostredia na MsÚ). Všetci títo ľudia vedome prijímajú zodpovednosť za konkrétne rozhodnutia o forme časti krajiny a časť z nich sa tým uspokojuje. (To nieje žiadna profesionálna arogancia. Účasť amatérov na všetkých kreatívnych procesoch v našej spoločnosti je jedným zo základných kameňov právoplatnej demokracie.)
Komerční krajinní dizajnéri zvyčajne, nie vždy, nemajú dostatok formálneho vzdelania. Vykonávajú dizajn služieb súvisiacich s krajinnou architektúrou, a často ich podporuje zisk z materiálov a práce na ich inštaláciu. Patria medzi nich majitelia škôlok a predajní rastlín, ktorí pestujú, predávajú a inštalujú rastliny. “Krajinní” dodávatelia, ktorí robia rôzne zemné práce alebo exteriérové konštrukcie z dreva alebo muriva. Záhradkári, ktorí pre inštalovanie rastlín majú často značnú vlastnú slobodu, ovplyvnenú rôznymi trendami a zmenami vo vývoji komerčného dizajnu. Na Slovensku identifikovateľný podľa ponuky projektu zdarma pri následnej realizácii. Je to metóda započítania ceny projektu v realizácii.
Medzi profesionálnych krajinných architektov patria tí, ktorí absolvovali prípravu v akreditovanej škole, nadobúdali profesionálne skúsenosti a (nielen na Slovensku) sú držiteľmi autorizačného osvedčenia. Poskytujú služby projektovania a dohľad nad realizáciou. Honorár odvíjajú od času alebo percentuálneho podielu z nákladov na stavbu, pričom nepočítajú so žiadnym priamym ziskom z materiálov alebo z práce. (Eckbo 1950, str. 7 – 9)
obr. č. 2: Hartman garden. Beverly Hills, 1946. (foto: Julius Shulman)
obr. č. 3: Hartman garden. Rošt a textúra drevených rámových stein. Beverly Hills, 1946. (foto: Julius Shulman)
Medzi popísanými skupinami a teda aj ich členmi by mali fungovať profesionálne vzťahy pri určovaní funkcie a formy nášho životného prostredia. Pokiaľ ide o kvalitu profesionálov, majú vedome rozvíjanú a osvojenú teóriu o krajine, jej charaktere a forme. Majú tiež najlepšie predpoklady hodnotenia kvality návrhu a prevedenia práce. Práca amatérov a komerčných “dizajnérov” je takmer vždy odvodená od odbornej teórie funkcie a formy skresleným spôsobom.
Použitá literatúra:
ECKBO, G. 1950. Landscape for living, New York: Architectural Record with Duell, Sloan, & Pearce, 1950, str. 274 ISBN 978-1-55849-696-5
zdroj obrazových príloh:
http://goo.gl/r8V94a
Michal Marcinov
